Jan Haša (němsce Johann Hasche; * 4. meje 1842 w Zajdowje, † 19. meje 1863 runje tam) bě serbski spisaćel a přełožowar.
Narodźi so jako syn žiwnosćerja a młódši bratr awtora Wojerskeho dźenika Handrija Haše (1838–1918). Jeho wo 20 lět młódši bratr bě wučer Mikławš Haša. Jan Haša wopytowaše ludowu šulu we Wulkim Wjelkowje a wot lěta 1851 Tachantsku šulu kaž tež 1856/57 tamnišu preparandu. Wot 1857 hač do swojeje zažneje smjerće w lěće 1863 bě z chowancom Serbskeho seminara w Praze, hdźež chodźeše na němskorěčny Małostronski gymnazij. Pola Adolfa Patery wuknješe rušćinu. Wón zemrě w starobje jenož 21 lět na chorosć płucow.
Jan Haša bě sobustaw Serbowki a wozjewješe swoje literarne prěnički w jeje Kwětkach kaž tež w rukopisnym časopisu Serb a we Łužičanu. Napisa zajimawu awtobiografiju, wot jeho přećela Jana Ćěsle w dźělnym wotpisku zachowanu, a nimo toho někotre basnje, mjez druhim parodiju Nowy Baucen. Dale zeserbšći rjad dźěłow wosebje z druhich słowjanskich literaturow, předewšěm pak bě talentowany prozaist. W swojim powědančku Buškej (Łužičan 1862) rysuje wójnske podawki wokoło Małeho Wjelkowa za čas Napoleonskich wójnow.